Martinské Hole 5. marca 2014

Cesta hore v pohode, posledné zvyšky snehu a ľadu sú až na posledných cca 200m pred strediskom a je to tam dosť usypané, takže vedúci dolu asi už ani nepožaduje reťaze (toto neviem presne, mal som akurát po ruke "vier zu vier"). Každopádne je dobré sa u neho zastaviť na kus reči - sem tam má pre vás dôležité informácie že nejaký pako sa vybral dole aj napriek časovému zákazu, alebo že sa hore niekto škaredo rozsekal, vrtuľník nemôťe letieť, tým pádom ide smerom dole proti vám auto čo má hodne naponáhlo. Takže si potom ušetríte nervy s plechárinou a nejaký ten groš asi tiež.

Parkáče prázdne, ľudia už túto "zimu" proste odpískali a asi sa radšej doma ryjú v záhradke, alebo čo ja viem kde. Letmý pohľad na stromy neveští nič dobré - k 12ke si namiesto 9ky musím pribaliť krakena (Zephyr - 17m), váha batoha nepríjemne vzrástla a po prvých metroch smerom hore je jasné že optimistický záväzok, že si to celé vyšľapem až hore (a urobím tak niečo pre svoju vykysnutú telesnú schránku) dneska asi nebude naplnený.

Výška snehu pod turniketom záväzok ruší úplne, stačí ľahký krok a už som "in". Cvakám viazko, chytám kotvu a celú dobu na vleku premýšľam aký som slaboch.

celý članek a foto ZDE